Liečba u pacientov s detskou mozgovou obrnou - prehľad klasických a alternatívnych metód

Liečba u pacientov s detskou mozgovou obrnou - prehľad klasických a alternatívnych metód
Zdroj: bigstockphoto.com

Detská mozgová obrna (DMO) je súhrn príznakov, ktoré vznikajú následkom poškodenia nezrelého mozgového tkaniva, či už v období počas tehotenstva, počas pôrodu, alebo v bezprostrednom období po narodení. V popredí prejavov ochorenia sú poruchy hybnosti, často obmedzenie mentálnych schopností, poruchy správania a epileptické záchvaty.

Všeobecne možno povedať, že neexistuje špecifická liečba DMO, ktorá ochorenie „vylieči“, je možné len zmierniť rôzne klinické prejavy ochorenia- napr.- zachovanie čo najlepšej pohyblivosti, zníženie počtu epileptických záchvatov (až o 50%). 

Veľmi dôležitá a potrebná je prevencia vzniku kontraktúr (skrátenia svalov). Vychádza zo znalosti vzniku týchto prejavov. Totiž rast svalov do dĺžky nie je rovnomerný s rastom kostí, čo sa postupne kompenzuje skrátením šliach a následne obmedzením pohyblivosti v postihnutom kĺbe. Typické je najmä patologické postavenie veľkých kĺbov (najmä bedrového a kolenného), a tiež chôdza po špičkách. Tomu je možné predísť včasnou a pravidelnou rehabilitáciou, podpornou liečbou- napr. masáže, parafín, ako aj ortopedickými pomôckami ( tzv. ortézy).

Jednoznačnou indikáciou pre začiatok rehabilitácie sú zmeny svalového tonusu, zaostávanie motorického vývinu a asymetria motoriky.

Základom rehabilitácie je snaha o udržanie kĺbov v „neutrálnej polohe“, aby sa zabránilo skráteniu svalov. Klasickou formou rehabilitácie je cvičenie podľa Bobathových a Vojtova metóda.

Bobathových metóda je označovaná ako neurovývojová liečba, ktorá spočíva v znalosti vzniku abnormálnych pohybových vzorcov u detí s DMO, cieľom tejto metódy je „brzdiť“ tieto chybné pohybové vzorce a nahrádzať ich správnymi pohybmi.

Vojtova metóda je označovaná ako reflexné cvičenie, ktorého cieľom je „nácvik“ správnych pohybových vzorcov.

Rehabilitačný program je ale vhodné zostaviť individuálne, podľa klinického stavu a potrieb každého konkrétneho pacienta, čo spadá do činnosti kvalifikovaných rehabilitačných pracovníkov.

Farmakologická liečba spasticity spočíva v podávaní niektorých liečiv – najpoužívanejší je Baclofen a lokálna aplikácia Botulotoxínu, ktorá však musí spĺňať prísne medicínske kritériá.

V snahe o zlepšenie kvality života pacientov s DMO sa využívajú aj novšie, alternatívne liečebné metodiky, obvykle v kombinácii s klasickými formami rehabilitácie.

Osvedčená a najrozšírenejšia je hydroterapia, založená na precvičovaní hrubej motoriky v bazéne.

Hipoterapia – jazda na koníkoch- je rehabilitačná metodika, pri ktorej pohyb (chôdza) koníka vysiela pohybové impulzy pacientovi, dochádza ku koordinácii pohybu koníka a pacienta, zlepšuje sa celková koordinácia, uvoľňuje sa zvýšené svalové napätie. Nezanedbateľný je aj citový kontakt a emocionálna väzba.

Kraniosakrálna terapia ovplyvňuje psychický a fyzický stav pacienta, je založená na „uvoľňovaní blokov“ ľahkým tlakom alebo ťahom v určitých miestach osi, ktorú tvorí lebka a chrbtica .

Adeli terapia je založená na princípe kladenia odporu niektorým pohybom so snahou zlepšenia senzorickej a senzitívnej spätnej väzby (kontroly) pohybov.

Feldenkraisova metóda kladie dôraz na uvedomovanie si tela pomocou opakovaných drobných pohybov a dotykov.

Rolfing je metóda mobilizácie kĺbov, založená na hĺbkovom uvoľnení svalstva, napomáha obnoveniu normálnych pohybových vzorcov.

Skenar (Samo Kontrolujúci Energo Neuro Adaptívny Regulátor) slúži na stimuláciu všetkých typov nervových vlákien elektrickými impulzami, napomáha pri regenerácii tkanív, odstránení chronických bolestí , udáva sa efekt pri celom spektre rozličných ochorení. 

Tento článok má za cieľ informovať o možnostiach ovplyvnenia klinického stavu u pacientov s DMO tak klasickými ako i alternatívnymi, doplnkovými metódami. Je však dôležité si uvedomiť, že každý pacient je iný, môže inak reagovať na rôzne liečebné postupy, a preto je veľmi vhodné dôsledné neurologické sledovanie pacienta a komunikácia medzi všetkými odborníkmi, ktorí mu poskytujú starostlivosť a medzi ním samotným, či v prípade detských pacientov komunikácia s rodičmi, čoho garantom by mal byť detský neurológ, ktorý dieťatko sleduje.

Sinalgis, s.r.o., Neurologické centrum pre deti a dospelých - čakáreň Sinalgis, s.r.o., Neurologické centrum pre deti a dospelých - ambulancia

Autor článku: MUDr. Zuzana Kudziová

Dátum zverejnenia: